Keď som bola malá, spievala som pesničku o tom, akú majú farby silu a moc vylepšiť svet a urobiť ho krásny, napriek tým, ktorí ho vidia čierno. V tom čase som nemala potuchy, čo je to pozitívne a negatívne myslenie. Veci som iba vnímala ako dobré a zlé. Farebný svet bol dobrý a čiernu farbu mal nepriateľ (bola doba seriálu Štyri z tanku a pes).
Premýšľam, že keby som mala označiť jednotlivé obdobia ľudského života farbami, tak by som detstvo videla vo svetlých, ľahučkých pastelových farbách, mladosti vo veľmi farebnej škále, jeseň života šedo a vek v tmavých odtieňoch až čiernej farbe. A tu ma napadla tá spojitosť, prečo nechceme starnúť a chceme byť mladí. Chceme byť obklopení farbami, ktoré nás napĺňajú, ktoré nás hrejú, vďaka ktorým sa cítime dobre, mlado, nechceme mať šedivý alebo čierny, smutný a nudný život.
Farba víťazí. Možno je to aj dôvod, prečo si farbíme šedivé vlasy a nechceme, aby bolo na nás vidieť, že sa blížime k šedému obdobiu nášho života.
